Pilsko je vrch v Oravských Beskydách (tiež známych ako Beskid Żywiecki) s nadmorskou výškou 1 557 metrov. Nachádza sa na slovensko-poľskej hranici a ponúka nádherné výhľady na Oravu, Tatry aj Malú Fatru. Vrchol je obľúbeným cieľom turistov počas celého roka – v lete na túry a v zime na lyžovanie, najmä z poľskej strany, kde sa nachádza lyžiarske stredisko. Pilsko je tiež známe pre svoju prírodnú hodnotu a bohatú horskú flóru a faunu.

Štart z bodu Przełęcz Glinne

V minulosti už naše turistické šľapy objavovali Oravské Beskydy v rámci okruhu cez Malú Babiu horu a Babiu horu. Vtedy sme síce hrešili počas stúpania na Malú Babiu horu ako bulharský taxikár ale ani to nezabránilo absolvovaniu nádherného turistického dobrodružstva. Pre tentokrát sme zvolili ďalší logický cieľ na Orave – Pilsko. Po preštudovaní turistických máp a zakúpení chmeľového osvieženia už nič nebránilo tomu vyraziť na cesty smerom ku slovensko-poľskému pohraničiu.

Idylická ranná cesta autom cez obce s random vygenerovanými názvami ako Zubrohlava, Babín alebo Lokca má svoje čaro. To čaro však mierne kazí najvyššia koncentrácia traktorov na cestách v celej strednej Európe. Po vlečení sa za hybnými časťami poľnohospodárstva prichádzame na hranicu. Odstavíme naše posúvadlo a poľský smerovník od PTTK (poľská odpoveď na Klub slovenských turistov) oznamuje, že sa nachádzame v bode Przełęcz Glinne s výškou 809 m n. m.

Zahajujeme výstup a aj napriek letu v plnom prúde dávame na seba mikiny. Tu na Orave má leto svoje vlastné pravidlá a špecifiká. Chcel by som povedať, že sa napájame na skromný chodník červenej farby ale ak sa chcem priblížiť realite, tak skôr by som trasu opísal ako dvojprúdovú diaľnicu s odpočívadlami a úplne novým asfaltom. Chodník nesie honosné meno Główny Szlak Beskidzki (GSB). Ide o najdlhšiu turistickú trasu u našich severných susedov. Meria približne 500 km a je značená červenou farbou. Vedie z mesta Ustroń v Sliezskych Beskydách cez Gorce, Nízke Beskydy až do Wołosatej v Bieszczadách na hranici s Ukrajinou.

Stúpanie na Pilsko

Prvé stovky metrov chôdze sú až prekvapivo príjemné. Čakáme, kde nastane zlom a začneme sa potiť viac než Star Wars droid C-3PO počas prechodu Letanovcami. Postupne sa ku Glównemu šlaku pridáva aj slovenská modrá turistická trasa. Jej aktuálny stav verne replikuje pozíciu našej krajiny voči Poľsku. Ostávame teda na poľskom chodníku. Prichádzame k stúpaniu, kde sa trochu preverí naša fyzická pripravenosť ale napodiv to zvládame viacmenej úspešne a bez problémov. Stretávame aj menšie skupiny poľských turistov, ktorým sa zdravíme.

Míňame turistický smerovník. Ten nás posiela buď na Pilsko alebo na Schronisko PTTK na Hali Miziowej. Volíme smer Pilsko s tým, že schronisko navštívime počas zostupu. Ideme ďalej a ako sa začína strácať les, ukazujú sa prvé lepšie výhľady dnešného dňa. Dominatná Babia hora si pre seba kradne celú pozornosť a tak ju kúsok aj my obdivujeme. Je to naozaj majestátny vrch a prirodzená dominanta celej Oravy. Teda až po traktoroch. Tie hrajú prím.

Čoskoro naberáme ďalšie výškové metre a podľa mapy sa nachádzame už vo výške 1 400 m n. m. Sme prekvapení, ale zároveň potešení lebo čoskoro bude cestou prameň s pomenovaním Źródełko, kde si trochu oddýchneme. Naberáme si z neho vodu a veríme, že sa nestretneme všetci na infekčnom oddelení. V diaľke rozpoznávame turistický smerovník a smelými krokmi sa k nemu približujeme. Dané miesto sa volá Góra Pięciu Kopców. Je tu aj slovenská tabuľka značiaca „Pilsko, hranica.“ Z tohto bodu je to už len 10 minút na samotné Pilsko.

Turistická trasa vedie pomedzi kosodrevinu. Tá je taká hustá, že nemáte kam zle odbočiť a nestratil by sa na nej ani Stevie Wonder. Zelený chodník nás konečne dovedie na najvyšší bod dnešného výstupu v podobe Pilska. Je tu pusto ako na vegánskej grilovačke ale to vôbec nevadí. Užívame si rozhľad na celú krajinu a rozpoznávame Malú Fatru, Chočské vrchy, Babiu horu i samotné Tatry. Výhľady mierne kazí značný opar ale ten spokojne ignorujeme. Po približne polhodinovom oddychu na vrchole dvíhame kotvy i plechovky piva a ideme sľúbeným smerom na poľské schronisko.

Poľská chata a cesta späť

Opäť prichádzame ku miestu s názvom Góra Pięciu Kopców. Pokračujeme po hranici a sú tu turistické trasy všetkých farieb. Od končiacej zelenej tadiaľto vedie čierna, žltá, modrá i červená. Je to skoro ako počas hry Človeče, nehnevaj sa. Rovnako ako na hre si volíme čiernu. Ideme po nej a farba pravdepodobne vyjadruje obtiažnosť, pretože klesanie je pomerne výdatné a sme radi, že sme tadiaľto nemuseli ísť hore. Kolená a lýtka majú poriadnu trance party, ktorú však upokojí pohľad na horskú chatu.

Nuž, aby sme boli presní, ide o Schronisko PTTK na Hali Miziowej a je to skôr hotel ako chata. Horská stavba je oveľa väčšia ako sme si ju predstavovali. Smäd a mierna únava sú však neúprosné, tak hľadáme stánok s občerstvením, aby sme ochutnali poľské pivo. V otvorenom bufete vedľa sme takmer dostali ischemickú nekrózu, keďže všade boli plagáty na Kozel. Keby sme chceli Kozel, tak sa zastavíme v miestnych potravinách v Zubrohlave a nejdeme až sem. Našťastie mali na výčape aj poľské pivá, tak čoskoro bolo srdce na mieste. Sadáme si na terasu a vychutnávame pobyt na tomto úžasnom mieste vo výške 1 330 m n. m.

Po necelej hodine opäť na seba dávame batohy a pokračujeme po Glównom šlaku smerom na Przełęcz Glinne. Obdivujeme posledné pohľady na roztrúsené poľské dedinky a postupne sa vnárame do lesa. Turistická trasa je príjemná a pokojná. Nikto ďalší na nej okrem nás nie je. Vychutnávame si ticho a občasné pílenie vzdialeného lesa motorovou pílou, alebo ako sa hovorí po poľsky – kombajn stromowy (v pozadí „úprimný“ smiech Dana Dangla). Po niekoľkých desiatkch minút prichádzame na miesto odkiaľ sme ráno štartovali. Máme za sebou necelých 12 kilometrov v nohách a ďalšie skvelé zážitky v sebe. Ak vás niekedy pustia traktory cez oravské usadlosti, tak sa určite zastavte na pohraničí a navštívte Pilsko, či schronisko z poľskej strany.