Pohorie Poľana predstavuje špecifický krajinný celok Slovenského stredohoria. Poľana, to nie je len vyšší počet medveďov než v Haribo balení. To je aj vodopád Bystré, Chata pod Hrbom, geografický stred Slovenska, či podmanivé lazy v južnej časti tohto vulkanického pohoria. Práve návšteva stredu Slovenska nás lákala a bola našim ďalším turistickým cieľom.
Z Čelienca na Chatu pod Hrbom
V ranných hodinách prechádzame bývalou významnou baníckou obcou Ľubietová. Pokiaľ vám názov nič nehovorí, tak v minulosti patrila medzi sedem významných stredoslovenských banských miest. Preslávila sa nálezmi minerálov, najmä libethenitu, ktorý podľa obce dostal aj názov. Už v roku 1692 tu bola postavená prvá drevouhoľná vysoká pec v Uhorsku. Na prvé počutie to znie frajerskejšie, než konzumácia bôčiku na Veľký piatok, takže sa tešíme, čo ponúknu priľahlé vrchy.
Približovadlo nechávame odstavené na parkovisku pri ranči Čelienec. So všetkými koňmi a kravami naokolo sa cítime ako na divokom západe. Až na to, že miestnych obyvateľov nechceme zavrieť do rezervácie. Začíname turistiku pri smerovníku s označením „Včelinec“ a pomaly sa vnárame do lesa. Je koniec februára. Sneh sa už v tejto nadmorskej výške takmer roztopil ale aktuálne teploty velia dať si na seba všetky vrstvy oblečenia, ktoré máme k dispozícii. Modrá trasa vedie čarovnou krajinou a stúpanie je len veľmi mierne. Čakáme, kedy príde problém a budeme musieť dobiehať tento príjemný úvod.
Aha, už sme naň narazili. Záverečné stúpanie pod Chatou pod Hrbom preveruje naše lýtka i koordináciu pohybov. Namrznuté pasáže chodníka testujú motorické schopnosti, pri ktorých by aj Hilda Múdra len uznanlivo prikyvovala hlavou. Prichádzame do sedla pod Hrbom, kde leží spomínaná horská stavba. Na chvíľu sa zdržíme, zhodnotíme, že ide naozaj o pekné miesto s ešte krajšou chatou. Z krátkeho zasnenia nás vytrhne nutnosť pokračovania. Sme vo výške 1 089 m n. m. a ďalší cieľ predstavuje Hrb.
Geografický stred Slovenska a Rudnou magistrálou na Vepor
Stúpanie na Hrb je od začiatku záživné. Zvyšuje sa kadencia namrznutých úsekov a tým aj šanca na to, aby sme spravili nechceného dvojitého Salchowa. Len tak dozadu na kamene s fraktúrou niečoho. Pasáže zdolávame a ideme okolo masívneho skalného brala predstavujúceho Hrb. Prekonávame posledné výškové metre a dostávame sa k turistickému smerovníku s názvom „Hrb“ a výškou 1 255 m n. m. Pokračujeme ešte o pár desiatok metrov ďalej a sme pri označení geografického stredu Slovenska. Tu je aj výhľadový bod, vďaka ktorému môžeme pozorovať Veľkú Fatru, Nízke Tatry, či Veporské vrchy.
Aktuálne sme na červenej trase predstavujúcu známu Rudnú magistrálu. Po nej máme namierené k ďalšiemu čiastkovému cieľu a zároveň najvyššiemu bodu dnešného turistického snaženia v podobe Vepra. Hrebeňový chodník vedie prevažne rovinatým terénom. Snehu je tu viac ako sme očakávali a tak môžeme aspoň vidieť, kadiaľ chodia hnedí obyvatelia tejto časti pohoria. Sem-tam dáme o sebe vedieť, aby sme žiadneho z nich neprekvapili. Potom by sme boli čiastočne už aj my hnedí obyvatelia lesa.
Posledná etapa stúpania na Vepor je za nami, čo označuje aj vrcholová ceduľa s nadmorskou výškou 1 277 m. Odtiaľto sú tiež podmanivé výhľady, avšak tentokrát hrá prím Ľubietovská Bukovina, Hájny grúň (tu je aj geometrický stred Slovenska, tí matematici si nedajú pokoj) a samotná Poľana. Niekoľko desiatok minút sa tu zdržíme, doplníme energiu a začneme s klesaním. Onedlho sa odpájame z Rudnej magistrály, keďže využívame skratku cez prírodnú raritu v podobe Veporských skaliek.
Poznáte turistické značenie?
Veporské skalky
Ako vychádzame z lesa, dostávame sa na čistinku, kadiaľ nevedie žiadna trasa. Je tu iba diétne vychodený chodník, a tak dávame pozor, aby sme nešli zlým smerom. Klesáme popri prírodnej pamiatke Veporské skalky. Ide o skalné výtvory pripomínajúce zrúcaninu hradu, resp. pozostatky hradieb. Niekto v minulosti premrhal potenciál vystavať úžasný hradný komplex. Z tohto prírodného unikátu sme unesení viac než majitelia BMW pri povinnosti používať smerovky.
Postupne sa napájame k potoku Hutná. Popri ňom ideme okolo chatovej osady až cez prírodnú rezerváciu Periská. Sme na asfaltovej ceste a tak už len postupne bilancujeme absolvovaný okruh. Počas neho sme prešli 14,5 km a prekonali približne 660 výškových metrov. Išlo o zaujímavý turistický výstup s mnohými krásami, ktoré by ste taktiež mali zažiť. Pokiaľ ste teda ešte nenavštívili pohorie Poľana a predovšetkým oblasť Hrbu a Vepra, nemáte na čo ďalej čakať.
