Banská Bystrica je prirodzené centrum stredného Slovenska, ktorého rozvoj formovalo baníctvo a remeslá. Do dejín vstúpilo ako hlavné sídlo SNP, čo mu dodalo ďalší význam. Poloha mesta uprostred prírody z neho robia mimoriadne atraktívne miesto pre turistov. Tí majú na výber hneď desiatky turistických trás, či už v blízkosti mesta alebo jeho okolí. My sa pozrieme na tých päť najkrajších.

Urpín

Čo by to bol za turistický zoznam týkajúci sa Banskej Bystrice, pokiaľ by v ňom chýbal Urpín. Vrch siahajúci do výšky 510 m n. m. je ikonou mesta a prepožičal svoj názov tunajším organizáciám, združeniam i tomu najdôležitejšiemu – miestnemu pivovaru. Nachádza sa na ňom kalvária zo 17. storočia i Kostol povýšenia Svätého kríža. Okrem iného tu nájdeme známu hvezdáreň, prírodnú rezerváciu Urpínska lesostep, či dokonca skokanský areál Žlté piesky. Jeho funkčnosť je však veľmi otázna a radšej by sme odporúčali odskákať do spomínaného pivovaru.

Pokiaľ chcete vidieť to najlepšie z Urpínu, využite náučný chodník Serpentíny. Ten vás dovedie k vyhliadke, odkiaľ sú nádherné zábery na mesto. Taktiež sa s ním dostanete na najvyšší bod vrchu i ku hvezdárni. Cestou späť môžete využiť cestu vedúcu kalváriou aj okolo kostola a to všetko len v dĺžke približne 6,5 km. Na Urpíne je niekoľko ďalších turistických trás, takže objavovanie sa nemusí skončiť len pri danom náučnom chodníku.

Bunker Mor ho!

Neďaleká obec Staré Hory sa taktiež pýši baníckou minulosťou. Usadlosť leží na pomedzí Veľkej Fatry a rovnomenných Starohorských vrchov, ktoré ponúkajú množstvo turistických i cyklistických chodníkov. Staré Hory sa preslávili aj ako pútnické miesto vyhľadávané mnohými veriacimi. Tak ako Banská Bystrica, aj okolie tejto obce bolo zapojené v Slovenskom národnom povstaní. Jeho pozostatky tu môžeme badať aj v súčasnosti, kam smerujú naše ďalšie turistické kroky.

Pokiaľ vystúpite pri Bazilike Navštívenia Panny Márie a odoláte lákadlám miestnych pohostinstiev môžete sa napojiť na červeno značený turistický chodník. Trasa nesie pomenovanie Partizánsky chodník. Touto cestou sa dostanete až ku samotnému bunkru Mor ho! (920 m n. m.). Uvedené miesto ponúka náučné tabule, vďaka ktorým sa dozviete, že v bunkri sa po potlačení SNP vydával partizánsky časopis Mor ho! Pokračovať v trase môžete až ku sedlu Dolný Šturec a následne Barborskou cestou späť do Starých Hôr.

Panský diel

Panský diel (1 100 m n. m.) týčiaci sa nad Banskou Bystricou je jedným z najvyšších bodov Starohorských vrchov. Ide o obľúbený vrch ponúkajúci celoročné možnosti aktívneho trávenia voľného času. Počas jarnej, letnej a jesennej sezóny tu hrám prím pešia turistika a výborné občerstvenie na vrchole Panského diela v bufete. Zimné mesiace so snehovou pokrývkou sú venované lyžiarskemu stredisku zo severnej strany. Atraktivitu dopĺňa rekreačné stredisko s bohatou ponukou služieb.

Najkratší a najľahší výstup v trvaní približne 30 minút viete absolvovať od rekreačného strediska Šachtička po modrom chodníku. Ak si chcete dať trochu viac do tela a zažiť stredovek, odporúčame modrý chodník so začiatkom v bode „Pieninská“ na okraji sídliska Sásová. Výstup na vrchol zaberie približne 1:45 hod. a odmenou budú nádherné výhľady na Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Kremnické vrchy i Poľanu.

Skalka

Kremnické vrchy ležiace na západ od Banskej Bystrice patria medzi zaujímavé vulkanické pohorie s baníckou minulosťou. Ich vrcholom vedie legendárna magistrála Cesta hrdinov SNP. Väčšina pohoria je zalesnená a tak je ponuka výhľadov pomerne obmedzená. V tejto lokalite nájdete počas letných mesiacov značný pokoj. Ožívajú predovšetkým počas zimy, keď sa väčšina Kremnických vrchov mení na raj pre lyžiarov a bežkárov. Koná sa tu napríklad známe podujatie Biela stopa (nie, akcia nemá nič spoločné s račkujúcim bývalým županom Magiánom).

Zimné centrum Kremnických vrchov sa nachádza na vrchu Skalka (1 231 m n. m.). Na uvedený výškový bod sa viete dostať z mnohých smerov, ale najrýchlejšia trasa od Banskej Bystrice vedie cez lyžiarske stredisko Králiky. Vďaka nej sa za približne hodinu viete kochať výhľadmi či už na menej známe pohorie Žiar alebo Nízke Tatry. Pri dobrej viditeľnosti viete rozpoznať v diaľke i samotnú Kráľovu hoľu.

Krížna

Na záver sme si nechali Krížnu (1 574 m n. m.), ako snáď najznámejší vrch z uvedeného zoznamu. Ide o jeden z najvyšších bodov pohoria Veľká Fatra. Vrch a jeho okolie je charakteristické značným odlesnením a hôľnatým terénom. Počas Slovenského národného povstania tu taktiež pôsobili partizánske jednotky a pri neďalekej Kráľovej studni dodnes leží ich bunker. Krížna ponúka možnosti na aktívny odpočinok počas celého roka a v zime sa mení na cieľový bod pre skialpinistov.

Na Krížnu smerujú o niečo náročnejšie turistické trasy aké boli doteraz v našom zozname. Najvyužívanejšia vedie od obce Turecká, konkrétne z bodu „Salašky“, odkiaľ viete byť na vrchole za necelé dve hodiny. Musíte sa však poriadne pripraviť. Žlto značený chodník vám presne ukáže, čo myslel Winston Churchill tým, keď v roku 1940 v Dolnej snemovni povedal: „Nemám čo ponúknuť, len krv, drinu, slzy a pot“.