Počas brázdenia prstom po turistických mapách prichádzajú najlepšie nápady na výstupy. Niekedy sa s prstom, žiaľbohu, aj keď je to chvalabohu, dostanete do Stropkova a inokedy zas do Tatier. Začali sme pozerať, na ktoré miesta naša šľapa v Tatrách ešte nevkročila. Zrak padol na Javorovú dolinu s ústim na najvyššie položenom turisticky dostupnom sedle na Slovensku – Sedielku (2 372 m n. m.). Týmto anjelsky znejúcim názvom poriadna turistika mala len začínať lebo pre pokračovanie sme si vybrali milované i nenávidené Priečne sedlo.
Príchod do Tatranskej Javoriny a objavovanie Javorovej doliny
Vzhľadom na bezproblémový priebeh naplánovanej turistiky sme museli logisticky zariadiť, aby všetko prebehlo hladko. Auto nechávame odparkované v Starom Smokovci a ranným busom o 06:05 hod. sa vydávame do Tatranskej Javoriny. Plán počíta s návratom cez Javorovú dolinu, Sedielko, Priečne sedlo a Veľkú Studenú dolinu naspäť k vozidlu. Logistická genialita je v tomto bode korunovaná Zlatým Pátrovičom. Cesta autobusom však podľa harmonogramu úplne nejde. Šofér si užíva trasu autobusom viac než odcudzenie priemernej busty. Asi je vzácna. Po ukončení vyhliadkovej cesty neohrozene vystupujeme krátko pred siedmou hodinou v Tatranskej Javorine.
Skontrolujeme čas, plechovky piva a zahajujeme dnešnú tatranskú epopeju. Začiatok sa nesie v znamení asfaltovej cesty. Tá nás rozmaznáva, pretože vie, čo príde o niekoľko hodín a kilometrov neskôr. Sme pri turistickom smerovníku „Pod Muráňom“ s nadmorskou výškou 1 076 m. Po ľavej strane viete ísť Zadnými Meďodolmi na Kopské sedlo a po pravej môžete vojsť do Javorovej doliny. Od tohto bodu je na Sedielko rovných 9 kilometrov a 1 300 výškových metrov. Údaje strašidelnejšie ako ďalšie posledné turné Elánu nás však nerozladia.
Ako kráčame obdivujeme pohľadmi Belianske Tatry i Veľký Baboš po pravici. Z letargie nás vytrhne statný jeleň vybehujúci z porastu. Nonšalantne si kráča k neďalekému potoku a ide sa osviežiť. Chvílu ho strnulo pozorujeme v očakávaní, čo spraví. Keď sa napije, pozrie na nás a… nič, proste len odíde naspäť do porastu a zmizne. Mohol sa dať aspoň na zadné alebo spraviť Sabovčíkov štvoritý skok, prípadne niečo obdobné. Po spracovaní zážitku pokračujeme a dávame si krátku prestávku v turistickom prístrešku o niekoľko stoviek metrov neskôr.
Zo Sedielka na Priečne sedlo
Cesta lesom je otupná, bez výhľadov ale toto všetko sa čoskoro mení. Postupne ako naberáme výškové metre a začína pásmo kosodreviny štartuje pravé endorfínmi nabité dobrodružstvo. Javorová dolina ukazuje prečo ide o jednu z najkrajšich tatranských dolín vôbec. Žabí vrch, Veľká Javorová veža, či Ostrý štít. Hlavy nám kmitajú z zľava doprava ako na tenisovom zápase. Táto krása je, satanžiaľ, prehlušená stúpaním od Žabieho Javorového plesa. Cesta sutinami hore je otravnejšia než Svedkovia Jehovovi s novými letákmi. Ideme opatrne, aby sme sa nešmykli na podklade. Na srdci nás ale začína hriať (okrem chmelového nápoja v tele) výhľad na Sedielko. Zdá sa byť už na dosah.
Posledné desiatky metrov pridávame do kroku. Zdolávame výšku 2 372 m n. m. Mňam, dop*či! Asi tak by sa dal charakterizovať výhľad z tohto miesta. Neuveriteľne podmanivé scenérie, či už v Malej Studenej doline alebo Zadnej Javorovej doline pod nami. Z tohto nám padla sánka až niekam dole do Batizoviec. Vzhľadom na adrenalín a príval všetkých ostatných „-ínov“ padá aj buržoázna idea na zdolanie Malého Ľadového štítu. To sa však okamžite zavrhuje. Po piatich hodinách chôdze a obednej prestávke zahajujeme zostup k rázcestiu pod Sedielkom.
Klesanie realizujeme pomocou fixných reťazí. Z nich niekoľko už nie je veľmi fixných. Drevený chodník vyzerá, že už má najlepšie za sebou a potrebuje ísť do boxov. Klasické sutiny nás už toľko nerozhodia a čoskoro prichádzame ku spomínanému rázcestiu. Z tohto miesta je výhľad na nasledujúce stúpanie. Pozorujeme ostatných ľudí, kadiaľ idú a bez dlhého rozmýšľania vyrážame za zdolaním Priečneho sedla!
Od začiatku si pomáhame reťazami. Postupne ako ideme vyššie zisťujeme, že cesta vyzerala horšie od spodku, ako reálne je. Je tu viac železa v podobe reťazí ako v podbrezovských železiarňach. Nachádza sa tu ale aj mnoho úsekov, kde vie skúsenejší turista prejsť bez ich použitia. V niektorých pasážach sa musíme dať do pozícií, ktoré by závidela nejedna vyslúžilá pornohviezda. Účel svätí prostriedky a tak sa postupnými krokmi s menšími pauzami dostávame na najvyšší bod s výškou 2 320 m n. m. Dlho sa tu, nanešťastie, nezdržujeme. Frekvencia ostatných turistov a obmedzenosť priestoru je jasný pokyn na zostup do Veľkej Studenej doliny, kde čaká občerstvenie na Zbojníckej chate.
Neviete kam v zime? 5 nápadov na zimnú turistiku
Návrat Veľkou Studenou dolinou
Zostup z Priečneho sedla môžeme tiež zaradiť k neopakovateľným turistickým skúsenostiam vo Vysokých Tatrách. Reťaze striedajú laná s kramlami. Tu sú kramle aspoň usporiadané logickejšie než na sedle Prielom, kde je ich rozloženie vhodné skôr pre Slender Mana ako bežných ľudí. Po zdolaní úseku prechádzame okolo Prostredného Sivého plesa. Toto miesto je dychberúce a nevieme sa vynadívať na okolie. Priečna veža, Strelecká veža, či Javorový štít len dotvárajú celkovú malebnosť. Žltý chodník ku Zbojníckej chate je až nečakane dlhý a sem-tam spustíme kadenciu hanlivých výrazov označujúcich ľudské (i zvieracie) pohlavné orgány.
Míňame Starolesnianske i Sesterské pleso a prichádzame k vytúženej horskej stavbe. V okamihu padnú po dve pivá do každého. Zasyčanie musia počuť i v košickej Furči. Objednáme si niečo pod zub a strávime na chate približne hodinu. Po nabratí novej energie začneme s klesaním Veľkou Studenou dolinou. Boli sme v tejto doline už niekoľkokrát v minulosti ale neustále nás očarí svojím majestátom a vrchmi po ľavej či pravej strane. Ako postupujeme ďalej, čoraz viac sa zhodujeme na tom, že z Hrebienka si zoberieme „zubačku“ do Starého Smokovca.
Na Hrebienku je klasicky ľudí, že sa musíme nimi predierať ale k odvozu prichádzame načas. Pár minút sedenia, kým prídeme do Starého Smokovca je doslova balzamom pre unavené telá. Po vystúpení nás čakajú posledné kroky k motorovému vozidlu. Prezlečieme sa a zahájime cestu domov. Počas jazdy si prehrávame absolvovanú turistiku a podobne ako parlament v Severnej Kórey jednohlasne usudzujeme, že išlo o epický výlet. Tatry opäť potvrdili, prečo sú hlavným lákadlom turistov na Slovensku. Dnešnému horskému pôsobeniu udeľujeme desať Slender Manov z desiatich.
