Sitno je najvyšším bodom Štiavnických vrchov. Toporí sa do výšky 1 009 m n. m., a je označovaný za kolísku európskej horskej turistiky. Vďačíme za to Dr. Térymu, keďže tu v roku 1860 vznikol prvý turistický krúžok. Takže žiadne Tatry, žiadne Alpy, ani Karpaty ale legendami opradené Sitno. Podľa povesti v jeho útrobách sídlia rytieri, ktorí prídu pomôcť národu, keď bude najhoršie. Poďme sa teda pozrieť na absolvovaný výstup na tento čarovný vrch.

Turistický výstup na Sitno patrí medzi obľúbený u širokej verejnosti. Pri ideálnych podmienkach môžete pozorovať spomínané Tatry a dokonca rieku Dunaj. Vraj nedávno bola taká dobrá viditeľnosť, že bolo jasne rozpoznateľné, čo varila teta Božka z Čierneho Balogu v nedeľu na obed.

Trasu od Počúvadlianskeho jazera, či z obce Ilija zvládnu začiatočníci i deti. Štiavnické vrchy, ako pohorie so sopečnou minulosťou, ponúka návštevníkom početné krásy a Sitno je určite jednou z nich. My sme sa to rozhodli overiť v rámci turistického výstupu.

So začiatkom pri Počúvadlianskom jazere

Ako začiatok cesty pri plánovanom výstupe na Sitno volíme Počúvadlianske jazero. Po príchode ku nemu a odparkovaní nášho posúvadla zisťujeme, že zvesti o vysokej obľúbenosti vrchu sú pravdivé. Vidíme všetky vekové skupiny od embryí, cez miminá, až po výslužilú staršiu gardu. Kolíska horskej turistiky sa opäť chystá uspokojiť masy nadšencov a naservírovať im horský kaviár. No, ako pozerám, druhý Andrej Kmeť, ktorý v minulosti prednášal na Sitne, zo mňa nebude.

Sme vo výške necelých 700 m n. m., takže prekonať približných 300 výškových metrov sa javí ako príjemná prechádzka. Väčšinu cesty nám bude ukazovať správny smer zelená značená trasa spolu s Náučným chodníkom Sitno. Ten by mal vzdelávať o histórii pohoria, sitnianskych legendách, či rozličnej flóre a faune.

Po pravej diagonále sa ofenzívnym spôsobom vnárame do lesa a postupnými krokmi zdolávame jeden výškový meter za druhým. Z rovnováhy nás na okamih na začiatku vyvedie srna, ktorá popred nás prebehne ako Rubens Barrichello v časoch svojej najväčšej slávy vo Formule 1. Sme radi, že daný monopost patril vysokej zveri a nie tomu pánovi, čo zbiera maliny v hnedom huňatom kožuchu.

Tatárska lúka a prvé výhľady na Sitno

Prichádzame ku lavičkám, kde si robíme menšiu prestávku. Podľa mapy budeme čoskoro prechádzať cez Tatársku lúku. Lúka oddeľuje Petrov vrch od Sitna. Je známa bohatou kvetenou a ešte krajšími jesennými farbami. Donedávna sa tu sídlil závod na výrobnu známej Tatárskej omáčky. Toto posledné možno nie je tak úplne pravda, ale bolo by fajn to mať cestou na Sitno.

Prechod lúkou je príjemným spestrením dnešného turistického snaženia. Odtiaľto sa črtajú prvé výhľady na vysielač a skaly, z ktorých sa robia ikonické zábery celého okolia. Čoskoro sa dostávame k turistickému smerovníku označujúcemu bod Tatárska lúka s nadmorskou výškou 906 m n. m. Vyhodíme blinker doprava a napájame sa na modrý chodník. Čas do zdolania najvyššieho bodu Štiavnických vrchov je podľa smerovníka 25 minút.

Dostávame sa ku dreveným schodom v skalách, kde je potrebné byť opatrnejší. Nechceme predsa zobudiť bájnych rytierov v ich útrobách. Okolo nás prejde niekoľko starších turistov, ktorí by mohli byť ich rovesníkmi, ale nechceli sme ísť až takto do hĺbky, čo sa týka informovanosti. Úplne nám stačí, že čoskoro dosiahneme stanovený cieľ.

Vrchol plný prekvapení

Po zdolaní posledných schodov dosiahneme vytúžených 1 009 m n. m., predstavujúcich vrchol Sitna. Našu pozornosť si okamžite uzurpuje podivná čierna stavba. Pôsobí tajomne a verím, že by bola vhodnou kulisou pre väčšinu blackmetalových skupín zo Škandinávie. Neskôr sa dozvedáme, že ide o druhú najstaršiu rozhľadňu na Slovensku. Z pôvodnej besiedky vznikla v roku 1736 rozhľadňa, ktorá má po niekoľkých úpravách súčasný vzhľad.

Počas ďalšej chôdzi natrafíme na známu Chatu Andreja Kmeťa. Tá vznikla úpravou horárne už v roku 1929. Chata pôsobí priateľskejšie ako rozhľadňa v štýle Cradle of Filth. Sadneme na terasu, občerstvíme sa zlatistým mokom a vychutnávame si výhľady na Štiavnické vrchy. Viditeľnosť je viac než dobrá, ale čo varí teta Božka tentokrát, to vám neprezradím.

Trochu nižšie pod chatou leží Hrad Sitno a prispieva k jedinečnej atmosfére miesta. Jeho výstavba sa datuje do 13. storočia. Za svoju existenciu zažil množstvo historických míľnikov, avšak v súčasnosti z neho ostali len zvyšky. Na svedomí to majú kurucké vojská Františka II. Rákócziho. Tie ho zničili pri ústupe v roku 1710. Hanba ti, Fero!

Po prehliadke hlavných lákadiel začíname so zostupom k Počúvadlianskemu jazeru, odkiaľ sme ráno začínali s výstupom. Vraciame sa tou istou trasou. Zaberie nám to necelú hodinu a prehrávame si v hlave, koľko interesantných miest sa ukrýva na tejto trase. Chápeme prečo je Sitno tak obľúbeným miestom pre všetkých návštevníkov.

Použité zdroje:

https://blog.relaxos.sk/sitno-zaujimavosti-historia-a-turisticke-trasy/

Autor titulnej fotografie: Jakub Chovan

Autor zimnej fotografie: Jakub Chovan