Veľká Fatra patrí medzi najvyhľadávanejšie turistické lokality na Slovensku. Veď kto by sa nechcel prejsť po krivkách zvodného hrebeňa za asistencie červeného turistického chodníka, nesúceho označenie Veľkofatranská magistrála? Vedeli ste ale o význame stavby na Krížnej, nesúlade s určením najvyššieho bohu pohoria, či pôvode odlesnenia Veľkej Fatry a jeho následkov? Pokiaľ nie, tento článok je určený presne pre vás!
Veľká Fatra patrí k najrozsiahlejším jadrovým pohoriam na našom území. Jej najvyšší vrch dosahuje výšku 1 596 m n. m., a nesie meno Ostredok. Delíme ju na sedem podcelkov – Bralná Fatra, Hôľna Fatra, Lysec, Revúcke podolie, Šiprúň, Šípska Fatra a Zvolen. Medzi ideálne východzie body na začatie turistickej epopeje patria Blatnická dolina, Gaderská dolina, či Donovaly.
Toľko ku krátkej teórii obľúbeného pohoria. Poďme sa pozrieť na niekoľko zaujímavostí, ktoré vám tak masívne rozšíria obzor o Veľkej Fatre, že po prečítaní článku dostanete ešte dnes chuť absolvovať spomínanú hrebeňovku.
Podivná stavba na Krížnej
Krížna získava pomyselnú bronzovú medailu, keďže ide o tretí najvyšší veľkofatranský vrch. Týči sa do výšky 1 574 m n. m. Svojmu pomenovaniu vďačí pravdepodobne kvôli polohe, keďže sa tu križujú viaceré turistické trasy. Z vrchu je nádherný kruhový výhľad, ale ak by som mal byť úplne presný, niečo tomu výhľadu bráni.
Pri prvej návšteve Krížnej som sa pri dosiahnutí vrcholu (turistického, pochopiteľne) už z diaľky tešil na chutné občerstvenie (čítaj: pivo) v budove, ktorá stojí na jej najvyššom bode. Na moje sklamanie však bola budova falického charakteru oplotená a nedalo sa do nej ísť. Nikde žiadny chatár, bufetár, jednoducho nik, kto by vedel načapovať nad rysku. Chcel som o stavbe zistiť viac.
Vysvitlo, že ide o vojenský objekt spojovej služby s označením BAN 2000. Jeho primárnou funkciou je navigovanie lietadiel. Nachádza sa tu aj rádioreléový uzol pre vojenské linky, ale aj horskú službu, policajný zbor, či meteorologickú službu. V minulosti sme tu mohli nájsť televízny vysielač. Jeho veža merala na výšku až 12 metrov. Po ukončení stavby vysielača v Kremnických vrchoch, sa vysielač na Krížnej stal nepotrebným ako smerovka na BMW, a jeho zariadenie presunuli na Kráľovu hoľu.
Nie je Ostredok ako Ostredok
Na vojenskom vysielači na Krížnej sa neobčerstvíme, avšak aspoň vieme jeho presnú polohu a výšku. To sa o najvyššom bode Veľkej Fatry s istotou donedávna nedalo povedať. Na Ostredok sa z Krížnej dostanete priemernou chôdzou za približne 50 minút. Do roku 2016 ste museli na najvyšší bod tohto pohoria ísť ešte o 400 m severnejšie.
„Predchádzajúci“ Ostredok, dnes bod „Ostredok, rázcestie“ (1 593 m n. m.) bol oficiálne uznávaný za najvyšší vrch Veľkej Fatry. Zlom nastal v roku 2015, keď Klub slovenských turistov južnejšie osadil informačnú tabuľu s označením „Pustolovčia /1 595 m/ najvyšší bod Veľkej Fatry“. Toto konanie rozvírilo pokojné hladiny slovenskej kartografie viac než priemerné tichomorské tsunami. Vytiahli sa colštoky, pravítka, metre a ďalšie pomôcky, ktoré mali za úlohu vyriešiť daný nesúlad.
Po opätovných meraniach a rokovaniach zasadla v roku 2016 Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, a určila novú výšku i polohu pre Ostredok. Výsledok? Pustolovčia zmenila názov na súčasný Ostredok. Úrad jej priradil výšku 1 596 m n. m., i titul najvyššieho vrchu Veľkej Fatry.
TOP 4 užitočné aplikácie pre každého turistu
Odlesnená Veľká Fatra
Napadlo vás niekedy, prečo je hrebeň Veľkej Fatry od Krížnej až po Ploskú, takmer bez porastu? Za normálnych okolností by sa v daných výškach bežne vyskytovali stromy, či kosodrevina. Hole vznikali predovšetkých vďaka odlesňovaniu počas valašskej kolonizácie, čím sa znižovala hranica lesa. Pripomínajú to aj informačné tabule v okolí Krížnej.
Takto si vtedajší obyvatelia vytvárali priestor pre svoje stáda, ktoré spásali veľkofatranskú trávu. Podcelok Hôľna Fatra odlesnením poskytoval obživu pre zvieratá, a tým aj pre miestne obyvateľstvo. Zvýšilo sa však nebezpečie lavín počas zimných mesiacov. Vytvorilo sa množstvo lavínových lokalít. Počet takýchto nebezpečných miest sa zastavil na čísle 158, čo je presne o 158 viac, ako by bolo vhodné.
Najtragickejší pád lavíny na Slovensku sa očakávane odohral v týchto miesta, konkrétnejšie pod svahmi Krížnej, kde ležala lesnícka osada Rybô. V noci zo 6. na 7. februára 1924 padla lavína, a zanechala po sebe 18 obetí. Pre lepšiu predstavu o veľkosti a mase môžeme uviesť odhadovanú hmotnosť lavíny predstavujúcu 600 000 ton. Pokiaľ ste z uvedeného čísla nespadli na zadok, tak do trpasličej sférickej galaxie Pegas vás odpáli z objemu snehu padnutej laviny v hodnote 2 400 000 metrov kubických.
